Cenný papier
Záznam, resp. pohľadávka majiteľa voči tomu, kto cenný papier vydal
(emitoval). S cenným papierom sú spojené majetkové a iné práva oprávnenej
osoby vymedzené a stanovené Zákonom o cenných papieroch. Cenné papiere sa
môžu vyskytovať v dvoch podobách a to v listinnej alebo zaknihovanej. V
zaknihovanej podobe ide o záznam v zákonom stanovenej evidencii - tento
záznam nahrádza listinný cenný záznam.
Medzi cenné papiere patria:
- akcie,
- dlhopisy,
- podielové listy, pokladničné poukážky,
- kupóny, zmenky, šeky, cestovné šeky,
- vkladné knižky, vkladové listy a iné.
Emitent (vystavovateľ) cenného papiera je osoba, ktorá cenný papier vydala.
Z pohľadu emitenta sa môžu cenné papiere deliť na štátne (napr. štátne
dlhopisy), verejno-právne (dlhopisy miest a obcí) a súkromné (akcie, zmenky
a pod.).
Formy cenných papierov vyjadrujú hľadisko ich prevoditeľnosti. Rozlišujeme:
- Cenné papiere na doručiteľa (niekedy sa používa aj
na majiteľa) – za doručiteľa (majiteľa) sa považuje tá osoba, ktorá
cenný papier predloží. Prevod cenného papiera je možné uskutočniť
jednoduchým odovzdaním. Táto forma zaručuje najvyšší stupeň
prevoditeľnosti. Ide o cenné papiere, pri ktorých nie je uvedené meno
alebo názov vlastníka. Túto formu môžu nadobudnúť napr. akcie, dlhopisy,
podielové listy.
- Cenné papiere na meno – pri tejto forme je na cennom
papieri uvedené meno alebo názov oprávnenej osoby (vlastníka). Do tejto
podoby spadajú napr. akékoľvek zaknihované cenné papiere. Tieto cenné
papiere prevoditeľné postúpením alebo dedičstvom.
- Cenné papiere na rad – s označením mena osoby alebo
názvu s doložkou na rad. Prevodné právo sa realizuje písomným
prehlásením, spravidla na rube cenného papiera tzv. rubopisom.
